Zobudil som sa zdvihnutím hlavy...narazil som do nejakej poličky. Hmmm, toto nie je môj byt. Vstal som a začal zháňať tričko a spodné prádlo. Som len v nohaviciach. Na zemi leží podprsenka...

Je to prvýkrát od toho momentu, čo som si prestal pichať, že sa cítim nejak spokojne. Som celkom dobre naladený, v ústach chuť cigariet...

Pátranie som vzdal a vošiel do kuchyne. Zbadal som ju ako fajčí pri okne a pije čistú vodu. Celý svet sa so mnou zakrútil v ošiale novonabudnutej istoty, že tá žena v mojom tričku je ona.

Spomienky.

Včera sme sa stretli v bare. Zakázal som jej tam kedysi dávnejšie chodiť, lebo sme nakoniec vždy skončili na záchode vo víre...no povedzme tanca. Tentokrát som bol, ale dosť opitý na to aby mi tam nevadila. Dokonca som ju pozval na pivo a živo som s ňou diskutoval na tému, prečo nedokáže žiť bezo mňa, keď ten život so mnou jej nesedí ešte viac. Vtedy sa mi hlava zakrútila prvýkrát. Odpoveď: "Tentokrát to vydržíme. Milujem ťa."...tak isto ako milionkrát predtým. Môj odpor zmizol keď som sa rozhodol rozhovor uhasiť troma vodkami po sebe. Povedal som, že tentokrát tam už neskončíme. Návrh. Ideme k nej domov. Dlhý rozhovor a sex. Zase jej telo, čo ma tak opíja. O druhej ráno zaspala a ja som si šiel zapáliť na balkón. Triezviem a viem, čo sa deje. Je horšia ako heroín...Mám kontakty. Aj v túto hodinu.

O pol štvrtej ráno som opäť u nej v byte. Čerstvo pichnutý heroín sa mi naleje do vedomia a ja v záchvate slabosti eufórie klesám k zemi. Ničí ma slabomyseľná extáza, ktorá ma upokojuje a chápem, že som v kolotoči závislostí. Ona je droga, ktorú zvládam len s drogou inou. Zajtra si pôjdem po ďalšiu dávku...Dávku z oboch...