Vraždiaci anjel
11. 5. 2009
Sedím pri otvorenom okne, popíjam odstaté pivo a fajčím. Myslím na to, v akom živote som uviazol. Tejto noci som s ňou spal snáď po miliónty krát. Toto je opäť jedno z tých rán, čo sa neprebúdzam doma v posteli, ale pod jej lačným telom u nej.
Rozmýšľam, či táto nespokojnosť nie je len odrazom nedostatočného citu. Ale na druhú stranu viem, že som pri nej obetoval a prežil tak veľa, že ju milujem viac než väčšina normálnych ľudí miluje partnera. Nechal som ju ničiť ma, nechal som ju zahrávať sa so mnou, nechal som ju podvádzať ma. A nikdy som ju nenechal...
Toľká ľudská hlúposť, rozmýšľali ste niekedy nad tým, odkiaľ sa sakra berie? Ani raz som sa k nej už nechcel vrátiť....blbosť...vždy som chcel, ale vedel som, že nesmiem, že nemám. Pud sebazáchovy sa už dozmietal v agónii a umrel....Vraždiaci anjel...
Ako každé to ráno, dym z cigarety ju zobudil, sladko vzdychne ako mačiatko, narovná pazúry šelmy a schová prsia neskrotnej ženy. Zbadá moje úvahy, už sa naučila čítať vo mne.
„Zlatko, je koniec, akurát mi ubližuješ...Ja musím ísť, musím sa dať dohromady...“, vyrieknem svoj ortieľ a myslím to vážne.
Nepovedala nič, vôbec nič, len prišla ku mne, otočila stoličku aj so mnou smerom k sebe, spustila nohavičky dolu po nohách...aby som sa náhodou neudržal, tak si tričko vyzliekla a nádherne sa pri tom natiahla. Otrok, beštia a žena...Milujem...
Už je to asi dve hodiny, niekam šla a ja sedím pri otvorenom okne, pijem čerstvo otvorené pivo a fajčím cigaretu...Vraj ma potrebuje a ja ju potrebujem určite, lenže ona vie ako ma udržať až kým neújde sama...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář