Niekedy som si nevedela predstaviť čo je to láska. Aké to je keď niekoho ľúbim? Čo sa deje so mnou keď niekoho milujem? Potom postupne prišli tie roky keď sa niečo začínalo v sfére lásky. Ale to nebolo nič. Aj som sa kusok potrápila s ňou. Ale v čase keď som nevedela čo ďalej ako sa zachovať a čo spraviť, bol tam on. Skvelý kamarát, ktorý ma podporoval, snažil sa mi pomôcť a bral mi z hlavy každú škaredú myšlienku. Dal mi pocítiť, že pre mňa možno čaká niečo lepšie a že nemá cenu sa trápiť nad niečim čo sa už asi nezlepší. Dodával mi silu a dáva mi ju doteraz. Boli sme skvelí priatelia. V každej horšej chvílke sa on obrátil na mňa a ja na neho. No to všetko len v rámci kamarátstva. Nevedela som, že budem mať kamaráta, ktorému poviem to čo jemu. Niekedy som si myslela že sa neubránim a pobozkám ho.Napríklad keď ma vzal v noci na jedno krásne miesto. Tancovali sme pod mesačným svitom a obloha bola plná hviezd.  Veľa som k nemu cítila ale stála medzi nami veľká stena. Zosobnená stena, ktorú som nechcela búrať tak som sa tvárila že nič sa nedeje, že je to "len" kamarát. Ale tá stena sa začala potom búrať sama. Asi potrebovala renovovať prostredie. Nakoniec sa stena úplne zbúrala. Zrúcanina ho veľmi zasiahla. Ale teraz mal ku mne bližšie. Povedal mi o každom zranení čo mu spôsobila. Bola som pri ňom keď sa to stalo.

Potom sme si veľa písali. Nechcela som aby tento pád zhoršil medzi nimi vzťahy. Ostali kamarátmi. Chodili sme spolu vonku.. A všetci sme sa mali po istom čase velmi dobre. Boli sme spokojní. Boli sme spolu čoraz častejšie, ale ja som si povedala, že nič si s ním nezačnem, kvoli jeho bývalej.. moja kamarátka predsa.. Bolo to akoby tabu   Ale jeho srdce sa ozývalo čoraz silnejšie. Robilo za neho veci aké by ma nikdy nenapadli. No od mojho srdiečka sa nedopočulo žiadnej odozvy. Bolo odolné voči tomu. On sa už takmer vzdal. Ale urobil este posledný pokus. Napísal mi čo ku mne cíti na chodník pred bytovku. Tomu som už neodolala. Viac a viac som na neho myslela. Casto sme boli spolu.Bral ma zas na krásne miesta, na ktoré nikdy nezabudnem. Dával mi pociťovať, že ma má rád. Padla prvá pusa.Bol to zvláštny pocit. Keď som na neho myslela alebo videla taaaak butterflies in my stomach... Zvieranie žalúdku. Nesústredenie sa.... Pýtala som sa sama seba : toto je ľúbiť? Niekde v hĺbke som cítila, že presne toto to je. Prehĺbilo sa to do vzťahu. Nie sú to ešte roky, ale sú to moje najkrajšie tri mesiace môjho života. Každý deň sa prebúdzam a zaspávam s myšlienkou na neho. Na osobu, ktorej som dala kúsok svojho srdca. Nemôžem bez neho byť ani deň, lebo ten kúsok potrebujem k tomu aby som dýchala. Chýba mi už po pár hodinách keď niesme spolu. Znie to až príliš zamilovane ale áno ja zamilovaná som. Neverila som, že takláska môže prísť takto skoro. Neviem opísať čo prežívam keď som s ním. Snažím sa mu to dať pocítiť. dúfam že sa mi to aspoň kúsok darí.
Pusa, ktorá bola strašne silnou. Prišiel Valentín. Vtedy sme boli ešte viac menej kamaráti len. V ten večer padla druhá pusa.  Postupne sa to prehĺbilo do niečoho silnejšieho.

Neuveriteľne tažké je opísať pocity. Takto narovinu. Laska je vec ktoru sa lahko opisat neda. Uľahčuje mi život a prajem ju úplne každému. Každý ma na ňu právo.

Ak máte niekoho koho ľúbite, ale neopatovane, počkajte kúsok. Oplatí sa to. Ale zas nech vám to neukracuje dni ktoré ste mohli prežiť krajšie ako myšlienkami o nenaplnenej láske. Ale nestrácajte nikdy nádej, že niekedy v budúcnosti môžete byť práve s ním alebo ňou šťastní.  A ešte, že : starajte sa o vašu lásku ako o podklad. Nikdy neviete kedy Vám ju niekto niekedy ukradne a potom si uvedomíte koľko vecí ste mohli urobit inak.