Každý vie, že človek je malinkou jednotkou sveta. Ale uvedomujeme si aký je ten jeden človek dôležitý? jeden by povedal: čo jeden človek zmôže? je to jeden z milióna. Ani jeho strata ani nič v rámci neho nezaváži, Ale je to tak? podla mna nie. Pretože vezmeme si, že niečo sa niekomu stane. Ten niekto je len kvapkou v mori tak mnohým ľuďom to nič nespraví a ďalej žijú svoje životy. Ale pre niekoho je ten človek blízky a trápi sa a nasleduje reťazová reakcia ktorej sa nedá vyhnúť. Toho ďalšieho ma niekto rád a keď máme niekoho radi, trápi nás jeho trápenie. Nie je to tak? Aj keď si myslíme že sme len zrnkom na púšti, mohli by sme si uvedomiť že sa o to zrnko aj niekto stará a dbá na neho. Napríklad taký lístok. Možno by som si pomyslela že až tak nezaváži či ten lístok existuje alebo nie. Ale je to tak? asi nie. Taký lístok by nejestvoval bez kvetinky a kvet naopak bez lístka. Celý život je veľké spolužitie. O to ide vlastne vždy. Všetko čo sa deje vnašich životoch.... ide tu o spolužitie. Či ide o kamarátov či lásky. Aj jedno aj druhé alebo aj tretie ak ide o prácu alebo hocčo iné, je to o spolužití a kompromisoch. Viem prechádzam od jedného k druhému, ale keď všetko tak na seba nadväzuje...

    Všetko na niečom závisí a niečo sa stalo pre to aby sa mohlo stať aj ďalšie. Jedna teta mi dnes rozprávala o jednom chlapíkovi ktorý povedal, že nič nie je náhodou. A keď som počula tieto slová, hneď mi začali behať hlavou myšlienky o osude.Je také niečo ako osud? táto téma je strasne diskutabilná. Mám pocit že veľa vecí sa stáva nie len tak náhodou ale tie veci majú nejaký hlbší význam ktorý nájdeme až neskôr. Je to pravda alebo máme len taký naivný pocit? ako to je? A zas mi napadá niečo iné.

    Teraz to asi ani nemá súvis ale napadá mi otázka iného druhu a to o tom ako my vnímame ten svet.  Minule som sa rozprávala s kamošom v rámci rôznych vecí a dostali sme sa aj k tomu ze vlastne ľudia dávnejšie boli rovnako múdri ako my ibaže sa špecialozovali na niečo iné. Na to ako prežiť, kým my na medicínu, rozvoj pokrok a podobne. A nie je strašné že využívame takú malú časť z nášho mozgu a zároveň také úžasné že taká malá časť nám umožňuje prežiť a preživať tak krásne veci? že tak intenzívne vieme všetko vnímať napriek tomu že nevyuživame naplno to čo mame....To je najma o pamati a že pamäť nevyužívame úplne ale všetko so všetkým súvisí mám dojem. Jediná myšlienka nás môže dostať niekde inde. Myšlienky ktoeé sa orientujú jedným smerom nás dokážu vyliečiť ale naopak aj nám dokážu narobiť poriadne problémy. A preto ma táto sféra zaujala. Ako je možné že nemateriálne veci tak vážne dokážu ovplyvniť náš svet ktorý je z veľkej časti materialistický. Iste sa vám niekoľko ráz stalo že sa vám nechcelo ísť do školy a vymysleli ste si že ste chorí a nakoniec ste chtiac nechtiac boli. Ak vám nie mne áno. A toto ma fascinuje. Je možné aby nás pozitívna energia vyliečila? myslím že nám to často pomáha. Keď som mala pod psa náladu, spomenula som si na niečo veselé a vše zlé bolo preč. Dobre viem toto je len také povrchné ale čoskoro vám skúsim dať bližší priklad. Dúfam že sa mi to podarí. ZAs niesom zaujatá energiami a podobne, skôr tým čo sa nám premieľa v hlave a ako to na nás vplýva.

    Chcem tu dávať len krátke články. V prípade záujmu ma zastihnete na icq možno:) cez rok. Načrtla som v mini skratke o čom niekedy začnem premýšlať. Každý ma nárok na svoje myšlienky. Rozmýšlajte co najviac. Pomôže vám to prist na mnohé veci ktoré by ste neobjavili. Každú osobnosť rozmýšlanie privádza k dospelosti. a to z nás robí aj ľudí a oddeľuje nás od ostatných zvierat.   

    Dobre už som tichoneviem či niekoho zaujímajú tieto veci o ktorých píšem. Ale keď aspoň pár tak som rada