Aký je svet? Stále ho vnímam inak. Záleží od toho ako sa na svet pozriem. Minule som čakala na Sašu, keď sme sa mali isť korčuľovať. Zapozerala som sa niekde do neznáma a tak som si predstavila akí sme strašne malí. Predstavila som si aká nizučká je tá najvyššia bytovka alebo budova v tomto meste alebo aj na svete. Keď si to porovnáte aká veľká je atmosféra... Aj tá najväčšia hora je v rámci vesmíru úplne malinká. Niekto ani nevie, že existuje nejaký Poprad alebo len Slovensko. Keď si tak vezmem, že ako velmi sme vzdialení od niektorých miest. Sme od seba strašne ďaleko ale keď sa pozriete na svet ako súčasť vesmíru tak ako sme pri sebe blízko. Znie to mierne chaoticky možno. Viete si predstaviť, že niekde tam hore alebo dole alebo kde je čiernota? v strašne veľkej diaľke je ďalšia planéta a potom ďalšia a ďalšia. Dokážete si predstaviť nekonečno? Ako je možné že niečo kde žijeme dokáže byť nekonečné? A ako je možné že mi niečo tak mohutné pripadá ako to najpokojnejšie miesto. Áno prebiehajú tam rôzne reakcie výbuchy a bla bla bla.. Ale nepríde Vám to miesto ako taká oáza pokoja v našom svete? Keď si predstavím ako som vo vesmíre, hneď ma to upokojí. Neviem či som sama alebo nie v tomto názore. Ale dlho mi to také neprišlo. Pred pár rokmi ma vesmír veľmi zujímal a preto som si predstavovala aké to je byť tam. Byť mimo Zeme mimo všetkého zlého. Odvtedy keď som nervózna alebo niečo podobné, predstavím si, že sa pozerám na našu Zem z diaľky. Ale s pocitom, že sa chcem vraátiť pretože tu mám všetko, čo k životu potrebujem. Rodinu, priateľov  moje . A keď sa akoby vrátim z toho sna som rada, že tu som a som zas pokojná. Neodbočila som kúsok? 
Ale ďalšia vec. Prečo si to jediné čo vo vesmíre existuje, teda myslím všetko živé ak sa nezamýšľame nad inými životmi a ani mimozemšťanmi, tak prečo si to kazíme? Všetkými spormi, všetkým zlým čo nás stretáva, tým všetkým si kazíme užívanie si života. Už ste si niekedy povedali, že tu už nechcete byť? čo si myslíte, bolo by Vám lepšie, kebyže už nevidíte to všetko čo tu máme? Ked by ste nestretávali ľudí, ktorých máte radi? podľa mňa nie. Neviem si predstaviť žeby jednoducho zrazu nič nebolo. žeby som zrazu nebola súčasťou tohto tu. je to také sužujúce podľa mňa. Ešte mám ďalšiu otázku, veríte na posmrtný život? Tí ľudia ktorí spôsobujú smrť iným aj sebe(akože teroristi aa prislušníci toho náboženstva) čo si o tom myslíte? Je to ich náboženstvo tak majú na to právo? Ako môže niekto iný rozhodovať o tom či ja budem žiť? Tým že iným spôsobia smrť im berú na to právo.Keď so svetom sa tolko vecí spája, že som ani nemienila o tomto rozprávať.

Napadla mi ďalšia otázka. Žijú vo svete dobrí alebo zlí ľudia? Moja odpoveď už dávno znela, že okolo mňa sú ľudia dobrí (aj keď pár z nich velmi nechápem ale o tom potom) a v mojej blízkosti ozaj vnímam dobro ale ked sa pozriem na svet z diaľky pripadá mi dosť taký príliš snaživý za peniazmi, mocou a spája sa mi s rôznymi tragédiami páchanými práve ľuďmi.

Na všetky otázky aké len existujú je aj 1000 odpovedí. Naozaj je dôležitý pohľad na danú otázku. Keď  článok zverejním a prečítam si ho napadne mi toľko vecí ktoré som zabudla spomenúť, toľko ďalších názorov ale to sa nedá zodpovedať takto v skratke. Inak na kazduckú vetu v tomto článku možnoviesť diskusiu a dalsie clanky rozoberajúce... teraz som si to tak rychlo prečítala a mám pocit že som tu nič vlastne nenapísala. Lebo je ozaj toľko vecí čo by stálo za zmienku. Ale o tom možno nabudúce. môžete aj poskytnúť nejaké témy a pod.

a ešte reakcia na lokomotívu. Ten článok je úžasný. strašne krásny. má hlbku a má aj priestor na zamyslenie sa. Normálne pri čítaní som sa tak zastavila a jednoducho premýšľala... fakt je skvelý. Ak ste si neprečítali tak odporúčam.