3 2 1
Zacal vecer. Kludny predvianocny vecer ktory som chcel stravit doma v pohodli tepleho kozubu s pokojom na tele aj na dusi. Ked tu zrazu prestalo prijemne snezenie a zacalalo pomale prsanie ktoreho koniec bol v nedohladne. Ako tak stekala voda zo strechy a kvapkala na zem prebudil sa moj maly psicek z hlbokeho spanku. Asi mal zly sen. Pomaly vstal podisiel k dveram a svojim pohladom ma ziadal o prechadzku. Kedze som nemal nic vazne na praci narychlo som sa obliekol a siel s nim. Kracali sme prazdnymi ulicami a hladali nik nevie co. Mozno miesto ktore by nam zohrialo srdce a aj skrehnute nohy od zimy. Trebalo najst nejake miestecko na oddych. No cim viac sme ho hladali tym bola vacsia a vacsia zima a uz sme nevedeli co si pocat. No v tom momente to prislo. Nasli sme ho. Teda ju kedze nosi meno kralovien. Ako ked patriarcha vstupi medzi poddanych. Aj nam ziarili ocka ako tym poddanym. Sli sme sa zohriat a upokojit utrapenu mysel a od zimy bolave telo. Sedeli sme hodnu chvilu a uzivali si ten okamih. Mimo bezneho zivota mimo toho stereotipu ktory smeroval len k smrti. Ked sme sa rozhodli ze je cas odist zmenil sa svet navokol. Uz nie dazd ale sneh padal pomaly ako letny vanok z oblohy. Krasny moment nie len pre basnika ci stareho romantika ale aj pre mna. Psik vyzeral v mojich ociach stastny tiez no to nikdy nevies ked sa o tom od neho nedozvies. Vydali sme sa teda na cestu spat. Cesta nebola uz taka trnista ako ked sme isli 1 krat bola pokojna a plna ako krasny sen no to bola noc a teraz zacina uz den. Den ocakavani a asi stereotipu hadam ze uz neprinesie viac kriku.