Detsky smiech a plac na perach ked sa do minulosti pozeras. Nevies kam tvoja cesta dalej ide, co za kazdou dalsiou zakrutou pride. Stojis vedla lavicky a ratas na zemi zlomene palicky. Zlomene ako sny zacinas z toho byt besny. Pena z pier pada ako voda vo spalve, chyba vsetko ti drahe. Samota zas so slzou v oku, nie je sanca na stastie pri tvojom boku. Laska od nej prichadza hodinu za dnom, nepovies nikdy ze nepravom. Pokritec v tebe asi skryty zije ani ta krasna laska ho nezabije. Odsudyujes svet a nie seba , lebo v zrkadle je pre teba vzdy nejaka hlupa diera, v ktorej sa ty vidiet nechces a tak sam pred sebou prilis lahko utecies. Ludia vidia vsetko a ty nic, mal by si uz konecne zobrat ten bic a prinutit nasilim sam seba nech neostane po tebe len smutna cierna diera.