амајлија
Stala som pri plote a cakala. Auta a ludia navokol prechadzali a nikto si ma nevsimal. Kto by sa predsa zaujimal o mlade dievca schovane v tieni stromov. Svet nikdy nepozeral n to ze ako jednotlivec vnima svet stastie a vsetko co k tomu patr. Zaobera sa iba nazorom skupiny alebo niekoho kto vie svoje nazory natlacit do hlav tychto skromnych ludi. Tych co od sveta nic neocakavaju. Ale ja som od sveta ocakaval co najviac. Chcela som ho spoznat a preto som cestovala chcela som milovat a preto som milovala chcela som spoznat aj to zle a preto som trela a skoncilo to takto. V tieni stromov v tieni samej seba. Asi som hladala tak vela ze som stratila sama seba. Vedela som sice co som, kto som ale nevedela som ze kde patrim.
Zrazu nieco prasklo. Bol to balon okoloiduceho dietata a jri tom puku som sa prelakla a precitla s myslienok. Pozrela som sa na kostolbe hodiny a zistila ze uz je cas ist. Zas budu na mna cakat. Rodina v ktorej som prave zila. Rodina ktora patrila k tym ktore svet ovladal. Burila som sa proti nej x-krat no nikdy to nepomohla a mne sa pod nohami akurat tak stracala poda. Ked som vyrazila rozmyslala som co sa bude diat ked pridem. Ci im bude zas vadit ze meskam alebo ci sa s tym konecne zmierila. Predpokladala som spravne. Zas som si vypocula dlhy prihovor o tom ako sklamem kazdeho kto odomna nieco chce Sice to bola pre nich pravda, no ja som vedela ze vzdy som sa pokusila nikoho nesklamat a taketo malickosti su podstatne len ludi ktory sa tvaria pedantne aby pred ostatnymi vyzerali vznesene. Najedli sme sa a pobrala som sa do svojej izbietky. Izbietky plnej tisicky talizmanov ktore ma aspon ako tak utesovali a dodavali mi radost z minulosti a nadej do buducnosti. Buducnost o ktorej som netusila ale vedela som ze raz pride.
Vedela som ze v tej mojej buducnosti ked sa vytratil z tohto sveta kde som prave bola a vratim sa do sveta buducnosti niekto bude namna cakat. Bude cakat s otvorenou narucou a bude cakat konecne na mna. Na jedneho z tyvh miliard ludi. Nebude ocakavat co mu prinesiem z ineho sveta ale bude ocakavat mna. Mohla som byt na to pysna ze som vedela ze v mojej buducnosti pocitim pocit ktory niektory nikdy nezaziju no nebola som. Lebo som sa bala ze tato moja predstava nepride. Aj ked som jej verila ... bola som zmetena no zaroven presvedcena.
Niekto by povedal ze talizmany su nepotrebna vec. Ze ved minulost je zanami a musime sa pozerat co je teraz a co bude dalej. No ja som nikdy tychto ludi nepocuvala lebo najvacsie talizmany nosime vo svojom srdci. A tie raz vzniknu a trvaju stale trvaju minulost pritomnost a aj buducnost. Tieto talizmany sa daju nazvat aj inac. Daju sa nazvat jednym slovom a tym je laska. Laska ktorej kazdy chape inac. Ja som svoje lasky poznala a zila som snimi ten okamih. Ten nekonecny okamih.
Neviem co je svet, neviem co som v nom ale viem ze talizmany su podstatnejsie ...