Jdi na obsah Jdi na menu
 


10. 3. 2009

Članok venovaný. Peťkou požehnaý :D

Vošli sme dnu, sťa vtáci zleteli z okien. Každý ostal stáť a pozeral sa na nás. No my dvaja sme sa nenechali rušiť týmito zvedavými pohľadmi. Sadli sme si k najbližšiemu stolu.

Keď časník odišiel ostalo nachvíľu ticho. Iba naše pohľady sa spojili a jeden sa uprieral do druhého. Ponárali sa do seba hlbšie a hlbšie, až na úplne dno. Zrazu sa jej napli pery a pomaly začala niečo rozprávať. Viem, že som ju mal vnímať,ale rozmýšlaľ som nad tým, prečo  sa trápi a prečo nechce moju pomoc. Stále vravela : ,,Nie nie nič ma netrápi, to som len chorá". Videl som vychádzať tieto neškodné lži z jej úst ale netrápili ma. Najdoležitejšie na svete pre mňa bolo, aby sa na jej krásnej tvári rozžiaril úsmev a aby z hlasu jej syčala radosť. Miloval som tie momenty keď sme mohli byť spolu a vymýšľať všetky tie hlúposti, ktoré mladý človek zavše robí. Bol som vdačný aj za to, že som tam mohol teraz sňou sedieť ale ten smutný výraz jej tváre ma ubíjal.

Spamätal som sa, až keď prišiel čašník a doniel nám po pohári piva a po "poldu". "Poldo" bol výraz ktorý sme vždy používali na označnie borovičky. Šupli sme to doseba a objednali hneď ďalšie. Išli sme vonku stým, že sa chce kúsok pripiť. Vedel som aký je dôvod toto prečo si chce vypiť. Vedel ? Nie vlastne nevedel ale dufal som, že mi povie čo ju trápi. Mýlil som sa. Akurát ťo po 3 poldeci sa pritisla kumne. Jednu ruku okolo pásu, druhú na moju hruď, pod košeľu. Pomaly ma hladila a pri tom mi šepkala, že ma miluje a chce aby sme ostali spolu a nič nás nemože rozdeliť. Bolo to príjemné. Inokedy by som bol z toho nadšený, no teraz som cítil, že je to ako keby to bolo naposledy. V myšlienkach ma napadlo, že sa ide odsťahovať. A naša pretrvavajúca láska zapadne prachom. Ked vstaka, ze ide na zachod, opytalaa sa ci si este dam nieco. Iba som prikyvol a pozoroval ako odchadza. Vratila sa s 4 poharikmi, V kazdom z nich bola dvojita borovicka. Opytal som sa jej ci to vazne chce vypit. Poznal som ju az prilis dobre na to aby som vedel ze sa z toho pije. Prikyvla teraz ona a navrhla nech to hodime doseba. O chvylu zaspala na mojom ramene.

Znova prisiel casnik. Zaplatil som to co sme vypili a poprosil ho ci by nezavolal taxik. Podal som mu mobl a on splnil moje zelanie. Ked sme vystupili z taxika zobral som ju na ruky a odniesol k sebe do postele. Spala tuho ako pen. Nezobudila by sa ani keby som urobil nejaky masaker v izbe. Sedel som v kresle a ledva pozeral na monitor. Posledna cigareta dohasinala v popolniku a pismena sa mi hmyrili pred ocami. Zaspal som ...

Zobudil som sa az podvecer. Ona lezala v posteli. Jedla chipsy a pozerala sa na mna. Vstal som podisiel k nej a opytal sa jej ako sa ma. Schovala sa pod perinu. Zasmial som sa a posunul balicek chipsov k sebe a pomaly som ich chrumal. O chylu vykukla a upozornila ma ze by som sa mal schovat k nej lebo ze v izbe lieta obrovksa vcela ktora mi vypichne oci ak sa neschovam. Posluchol som.

Lezali sme vedla seba. A rozpravala mi nejaku prihodu ked bola na dovolenke v Egypte. Bolo to nieco o tom ako vydeli masozrave ryby alebo nieco podobne. Pocuval som ju len jednym uchom. Druhe aj s mozgom rozmyslalo co bude nasledovat. Odide ? Mal som strach. Vtedy som si uvedomil ako strasne siom na nej zavysli a ako ju milujem.

Niekto zvonil. Hodil som na seba zupan a siel otvorit. Bola to jej mama. S malou dusickou som otvoril dvere a cakal kedy zacne do mna nieco hustit. No iba sa pozdravila a opytal sa ci je tu. Odpovedal som a pozval som ju dnu na kavu. Najprv odmietala ale ked som ju este 2x poprosil isla. Ked vchadzala vsimol som si ze ma viac vrasok ako ked som ju videl naposledy. Prisli sme do kuchyne. Ja som uz chystal salky a vodu. O chvilku bolo vsetko hotove. Sadol som si ku stolu a opytal sa ako sa im dari. Pozrela na mna a pomaly s priskypnutym zvukom v hlase povedala ze dobre. Opytal som sa ze co sa deje? Chilu na mna pozerala. Vzdychla si a odpovedala otazkou. Ty? Ty o tom este nevies? ... Nemusel som ani odpovedat. Moj vyraz bol iste mojou odpovedou. Zacala. Takze ti to este nepovedala ?  Myslela som si to. Vies nie je to lahke. Ani my, teda ja a manzel, ani ona. Je to strasne zlozite! Vies ? Neviem ako by som ti hmm ... Nie som asi prava kto by ti to mal povedat ale mas z nas momentalne asi najvacsie pravo to vediet. Plakala. Bol som zufaly. Lutost a zvedavost vo mne horela ako nikdy. Opytal som sa s trasucim sa hlasom. Co? co sa deje ... prosim ... Cez padajuce slzy som pocul tie sipy co ma zranili. Sipy v podobe slov. Umiera a odchadza. Teraz som sa operal o kuchynsku linku. Trhalo mi to srdce. Hlava ma zacala boliet. Zrazu sombol, spat, pytala sa kde mame zachod. Povedal som jej cestu a ostal som som stat v strede kuchyne. POzrel som sa sa naokolo a stal som sam. Nikde ani duse. Bol som sam. Vybehol som hore do izby. Ona tam kludene lezala a citala si nejaky casopis. Ked som vosiel opytala sa kto to bol. Ked som povedal ze to je jej mama v momente sa otocila a pozerala na mna. Ona, ona ti to povedala ? Stal som a dobehla ku mne v oblicke zabalena a bozkavala ma. Bozkavali sme sa. Vedel som, ze je to asi posledny krat. Snazil som sa aby to bolo nezabudnutelne pre oboch. Aj ked pri pomysleni ze o chvilu bude prec my chcelo roztrhnut hlasivky od toho ako som chcel kricat.

Odchadzala a povedala mi, ze doktor jej vravel ze ak odide na par mesiacov k moru bude jej lepsie. Dodala este ze musime verit lebo ona ma nechce nechat sameho. Jej mama mi este nechala adresu a cislo kde som mal hocikedy zavoalt. Ba poprosila ma o to ... dal som jej najuprimnejsi slub v mojom zivote.

Pisal by som kazdy den. Pisal by som ale bolo neskoro . Pocas cesty sa lietadlo zrutilo. Zomreli vsetci ... No ja stlale milujem

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

...

TDV, 31. 3. 2009 2:07

zaujimave, putave!
ale to vyjadrovanie ... sem-tam ujde!
a asi priliz rychly prevelmi tragicky koniec, ale to uz je na tebe

uff,

Zuzka, 23. 3. 2009 13:50

strasne smutne...citala som so zatajenym dychom.......

bestseller?

Mato, 12. 3. 2009 23:46

pribeh genialny ... len ma zaraza ze tie tvoje vacsinou v inotaji sprevadza realita . tento je iny , teda aspon dufam kriste