Zila v malom hnizdecku pod velkym starym dubom v ktorom kedysi byvali sovy a vevericky no uz je dlho prazdny a nik v nom a pri nom okrem srnky nebyva. Je totalne sama ... Vie to .. No uz si zvykla s tym zit. Chapala ze jej zivot je strasne chaoticky monotony a pomaly. Zila podla rocnych obdobi .. ktorym sa jej dusa prisposobovala. Na jar ozivala v nej vzdy tuzba po zivote. Videla ako priroda na okolo sa zacina znova po zime objavovat a ona sa cela chvela a cakala ze pride nieco co aj jej zmeni a obnovi zivot. Postupne tato jej radost ubudala ... Letoprezivala bez niecoho vyrazneho ... kedze cele dni sa len prechadzala a uz necakala ale hladala nieco co by tento jej zivot obnovilo ... Dokazala chodit cele hodiny... vlastne priam dni az do jesene kedy ju prepadla vzdy depresia, ze zas to nenasla. No aj tak jesen mala najradsej ... kedze vedlasim produktom tychto depresii boli spomienky na rodicov .. vecericky a sovy a vsetky krasne momenty. No vzdy po krasnych spomienkach prisiel ich opak ktory zas pramenil do velkeho zialu a smutku. Ni nikdy sa mu uplne nepoddavala a mala dostatok sil mu odolat. V zime pocitala snehove vlocky ktore jej padali do oci kde sa roztopili a z oci jej vytekali kvapocky vody ...

Zacala jar ... nasa srnka zas uz sice kusok obita historiou cakala ze pride nieco nove. No teto krat si povedala, ze ak to ma prist tak to pride za nou samo. Presvedcila sa o tom natolko ze uz neodisla ani od stareho dubu .... iba v pripade ak boal hladna ... alebo smadna ... aj ked smedan bola vzdy ... no nie po vode .... Cakala ... cakala az si jedneho dna myslela ze sa dockala. Tisko lezala vedla dubu a s prizmurenymi ocami si predstavovala krasnu luku .. a ako po nek slobodne beha ... po niecom boku ... No iba si to myslela. Kedze cela tato myslienka ju napadla ked sa jej zdalo ze ju niekto pozoruje a ked sa rozhliadla zasumelo kusok od nej lisite. Bola sklamana ale nestracala vieru ze sa docka. Presiel tyzden ... dva ... mesiac a ta udalost sa neopakovala ...

Prislo leto a stlae verila .. bola presvedcena ze aj pre nu musi byt na tomto svete nieco dobre a aspon maly kusok lasky. Lasky o ktorej uz tisic krat snivala. Zacala jesen a zas prisli depresie ... vzdy ked zasumelo listie bola cela vzrusena a v mysli sa jej vybavoval ten moment z jari. Uz ju to tak dostal, ze stracal vieru ... Jedneho dna ked uz bola na pokraji presvedcenia ze sa cele leto mylila stalo sa to co vobec necakala. Prisiel za nou srncek. Pekny mlady na prvy pohlad celkom sebaisy ... Ked ho videla chcela hned nieco povedat no nedokazala to, kedze uz zabudla hovorit. Iba naprazdno otvarala usta. Srncek na nu chvilu pozeral, nechapal co jej je. Potom sa jej pomalym jemnym hlasom opytal co jej je. Nedokazala odpovedata dojalo ju to tak ze sa rozplakala a zacal utekat prec. utekala a utekala az do mementu kedy si myslela ze ju uz nedobehne. Chvilu stala a plakala a slzy pomaly padali an zem .... celu dobu na nieco take cakala a teraz sa to cele posralo. Nevedela co ma robit .. nevedla kde je. Bola uplne na dne ... Tu zrazu zas zasumelo listie a z krika vysiel srncek. Otocila sa, nechcela aby ju takto videl. Prisiel k nej celkom blizko a do uska jej posepkal ... ze to nevadi ... ale nech ide za nim ... ze jej nieco ukaze . A tak sla s nim ... par hodinova chvodza .. za celu tu dobu nic nepovedal ani nenaznacil kam idu ... Ked zastali povedal jej nech ide chvilu sama. Rovno ... ze on ju bude cakat ... a ked chce moze sa za nim vratit  ...

Kusok sa cudovala o co ide ale kedze nemala pocit ze sa moze stat nieco zle pokracovala v ceste. Isla kratko ... par minut ....

Ostala uplne ohromena, pocitila najkrajsi pocit v svojom mladom zivote ... to na co tak dlho cakala ... po com tak dlho tuzila. Bola na okraji jej vysnivanej ... slnkom zaliatej luke. Urobila to vo si vzdy predstavovala ze robi .... rozbehla sa a bezala po luke az kym nebola uplne vycerpana. Na dlhsiu chvilu sa zastavila pri mlakde kde sa napila a citila ze nejpije len vodu ale aj to po com bola vzdy taka smadna ... ked dopila a odychla si zrazu si spomenula ze ju tam srncek caka. Ponahlala sa za nim a postupne ako isla k tomu misetu rastla v nej tuzba po srncekovi. Ked ho nasla ani nevedla ako z nej vyhrklo podakovanie a ospravedlnenie ze ho nechala cakat tak dlho. Iba sa pousmial a povedal jej ze nevadi ... a potom pokracoval ze on ju strasne dlho pozoroval a ze cim viac ju pozoroval tym ju mal radsej. Srnka na to odpovedal ze ona ho sice nepozna tak dlho ale aj tak ho ma moc moc rada ...

Potom sa tieto dve nase male srnky spolu vyspali .. Zo srnky sa stala srna a zo srnceka jelen ...

A takto som vydel parit sa srnky ked som bol v prirode na prechadzke a hladal listy z ktorych by som si vyrobil nieco co by uhasilo smad ...