Frozen Throne
24. december. Vonku snezi uz par poslednych dni a v radiu hlasia, ze netreba ocakavat, ze prestane. Spravca sedi v zoo sam a ozdobuje si malicky stromcek v rohu miestnosti. Kazdu salonku, hviezdicku a sviecku ulozi do vopred premysleneho systemu a po dokonceni tejto tradicnej cinnosti zisti, ze sa mu to podarilo podla jeho predstav, Sadne si za stol a chvilu pozoruje ziaru stromceku a potom sa pusti do prace. Triedut papiere, zakladat spravy o zvieratkach, podpisanie dovoleniek pre ostatnych zamestnancov a vsetky tie nudne prace. Okolo 8 vecer je vsetko hotove a tak sa vyberie na prechadzku po zoo. Obzret si vsetky zvieratka ktore prenho tak vela znamenaju a za ktore vy dal vsetko co mal. Vacsina znich uz spala a tych par co bolo hore zazelal pekne vianoce. Cely zasnezeny, sta snehuliak sa vrati do kancelarie a v mobile nasiel jednu nepriatu spravu. Prva sprava za posledne dni. S ocakavanim si ju otvoril, dufajuc, ze aj jemu niekto zela pekne sviatky. No so sklamanim zistill, ze je to len vypis z uctu. Sadol si do kresla a otvoril si maly darcek ktory si dal pod stromcek. Bol to maly privesok, ktory mu predala jedna stara pani par tyzdnov dozadu ked sa prechadzal po trhu. Zevraj mu mal prinieist stastie do zivota. Zavesil si ho na krk a pozeral von oknom. Nic sa nedialo a to ho trapilo a tak siel znovu na prechadzku. Zavrel zasebou branku zoo a zamkol. Vydal sa dolu ulicou, az kym nedosiel k branam mesta. V oknach sa svietilo, hmyrili sa tam vsetky mozne farby, ktore preamenili zo stromcekov. Presiel vsetky miesta ktore mal rad a na ktorych bol niekdedy davno, a prezil tam krasne chvile. Zastavil sa pri malom kostoliku pri rieke. V lete ked tam chodieval bolo vzdy pocut sum rieky, stromov, tlkot dvoch nesputanych srdc. A citit vonu kvetov a vonu stastia. No to bolo uz prec, necitil a nepocul nic. Videl iba nejasne sa pohybujuce tiene snehu padajuceho nadol. Pozrel sa na hodinky a zistil ze je chvilu po polnoci. Zas presli vianoce ako dym z cigarety ktory sa chvilu znasa v ovzdusi a potom sa rozplinie. Rozhodol sa ist na polnocnu omsu. No pred kostolom sa zastavil a cez okno pozoroval vsetky tie rodinky v kostole. Rozhodol sa dnu nepojde. Omsa skoncila a z kostoíla zacaly pomaly vychadzat hufy ludi, vydavajucich sa na cestu domov. Nechal sa niest riekou tychto poboznikov. Dav sa postupne rozchadzal az nakoniec kracal sam. Siel spat do zoo. Po ceste ho okradli naokolo padajuce vlocky. Padali mu priamo do oci a pomaly ho oslepovali az nakoniec nevidel nic. Mozno ani nechcel dalej vidiet, ti vsak nik nevie. Bol tam kde nikdy nechcel byt, byt sam. Po navrate domov dlho lezal na posteli a chcel zaspat. Chcel uz dalsi den kedy bude hadam aspon nejake zvieratko hore a odputa jeho mysel.
Komentáře
Přehled komentářů
Haluzne na tom je ... ze som ten "vianocny" clanok napisal 3 dni dozadu v korze ... ked som nemohol pozerat von oknom "bo mi fest palilo slnko do oci" :D bez emocii
pekne napisane :) dobre sa to cita
yanci, 13. 2. 2009 21:03hovori sa ze nestastie v zivote robi dobreho basnika ... celkom to sedi , s emociami sa lahsie pise ... som zvedavy ako si poradis teraz :P
Vrbka
Haluz, 13. 2. 2009 22:04