In The EnD
Stojim na kraji cesty ... pozeram ako auta premavaju pred nosom a cakam na moment kedy budem moct prejst. Konecne prekonat, dalsiu z malych prekazok v tomto prekazkovom zivote.
Preco prekazkovom? No ved predsa vzdy ked je vsetko fajn, cloveka prepadne pocit ze mu chyba nieco co mozno niekedy mal a uz nema ... alebo to co v tomto prekvapujucom zivote nezazil a nespoznal.
Preco prekvapujucom ? Ved kazdi den sa najde nieco co je prekvapujuce ... Aj ked su obdobia kedy ma ludska dusa pocit ze uz ju nic nemoze prekvapit ... ani dobre ani zle ... predsa sa len najdu take momenty ktore ju prekvapia.
Prave ked som koncil tuto uvahu prekvapilo ma ako blizko noh mi preslo auto... Neslo za nim ziadne ine a tak som sa vidal na cestu do neznama. Za hladanim stasta ... pokoja ... a hadam aj lasky ... Vlastne lasky isto, ved co by to bol za zivot bez lasky ? Skoro uz ako program bez chyby ... a ako vieme zmyslom programov su vlastne chyby. A preto chyby stale odstranujeme a vytvarame nove a nove ...
Isiel som a idem stale ... neviem na akom useku tejto cesty som ... ale v kutiku duse ma to asi ani netrapi kedze neviem co je na jej konci ... Nirvana ? Nie .... nie nirvana tam nebude kedze Curt uz zomrel ... ale mozno najdem aspon jojo ktore mi pomoze zabudnut a necha ma dalej ist ...
Ved uz je zaverecna ... Nie ?