Life as kolokomina
Prve co cloveka napadne je asi ze co znamena kolokomina ... povedme to na rovinu ... nas spravca ked bol maly a este sa mu lamal jazyk ako zosusena horalka nevedel povedat lokomotiva ... pouzil nahrady uz vtedy sebe originalny vyraz kolokomina ...
Dnes ked je uz spravca starsi, len s obdivom pozoruje malu vlakovu stanicu vedla zoo ako ona spaja ludi ... stanica je miesto kde su vsetci ludia ktori niekam chcu mozno aj nechcu ist ... ale vsetci niekam idu to ich spaja ... spoja sa do celku az ked nastupia dnu do vlaku a cestuju spolu do neznama ... je pravda ze pocas cesty sa mozu kludne odpojit ale stale su v celku ..
Spravca vzdy snival nad tym ze by chcel byt rusnovodicom a svojou kolokominou spajat ludi veril ze sa mu podari naplnit vlak super ludmi ktori budu tiez poteseni ze ich strojveducim je prave on .. A pak mal jednu noc sen v tom sne naozaj tym rusnovodicom bol ... mal vlastny vlak a mohol si robit snim co chcel ... asi obrazne povedane bol to jeho zivot ... v sne ho napadlo ze vezme vsetkych svojich priatelov do vlaku ... kazdemu poslal pekny list v ktorom ho volal nech pride a povozi sa snim vo vlaku. Na nocnu jazdu kedy nikto nemal ziadnu robotu, kedy nemal nik povinnosti ... proste kazdi koho pozval mohol ist no vtedy sa nadherna nalada snu zacala menit ... zistil ze prislo menej ludi ako cakal a ze ty ludia ... jeho priatelia ... nemaju v nom doveru alebo proste nechcu ist snim ... ty co prisli prvy si nastupovali do vlaku zaradom od predu do zadu ... je jasne ze od predu ... chceli byt co najblizsie pri strojveducom a tak sa postupne vo vlaku usadili jeho kamarati / kamaratky / ale aj pocestne zvieratka ... a podla toho sa dalo aj usudit kto ako moc chcel vo vlaku ist ... v predu ti co chceli najviac ... v zadu ti ktori sli bud len tak z nudy alebo z donutenia alebo neboli z toho nadseni vtedy si spavca uvedomil kto ho ma asi ako rad a kto si fakt zasluzi byt jeho kamarat ... ked vsetci nasadli siel do kabiny a zacali cestovat ... kusok smutny z toho ze niektore osoby boli vzadu a on si strasne zelala aby boli v predu ... ale nechcel byt smutny a pokazit naladu tym v predu .. a tak cestovali a cestovali ... obrazne povedane plavali zivotom ... a pocas toho ako cestovali sa niektore osoby vymenili alebo presli len zozadu dopredu a stali tam kedze uz nebolo miesto na sedenie ... a tiez naopak niektore sli doazadu a potichu mrmlali nech to uz skonci ... a ked stali na jednej zastavke a docerpavali vodu ( kedze to bol parny vlak ) isiel sa znova pozriet ako sa dari priatelom ... vtedy si to vsimol ze sa tieto osoby vystriedali ... pochopil ze sa pomylil ked ich hned na zaciatku triedil a zrazu bol plny elanu lebo vedel ze nezalezi na tom kto kde v tom vlaku sedi ... staci ze tam je ... ti co boli teraz v zadu ho prestavali trapit lebo to bol ich problem ze tam nastupili aj ked nechceli ... ked dokoncili okruh a zastali znova na stanicke a vsetci mohli vystupit na jeho prekvapenie nevystupili niektory ... vyzadovali si dalsiu jazdu kedze jedna je podla nich malo ... a co to este na jeho prekvapenie do vlaku zas nastupilo par novych ludi ... je tiez pravdou ze par ich vystupilo, ale clovek predsa moze dufat ze sa este vratia no a takto to slo ... sen sa zadal nekonecny kedze v nom uz robili hadam 1000cu jazdu ... pocas tychto jazd boli niektory stale vo vlaku ... niektori vystupili a pak o par okruhov zas nastupili ... a niektori odisli a uz neprisli spat
A pak zaspal ... rano s pocitom ze preslo niekolko rokov ... nasiel na stole rukavice spinave od uhlia, ucet za vodu, a rusnovodicsku unifirmu ...
Neviem ale mam pocit ze sa pojdem s psychoveterinarkou poradit o mojom zdravi
Dufam ze pochopite
Komentáře
Přehled komentářů
Nechapem tomu clanku, ako by sme si uz mohli vsimnut co pises take glupociny velo? :D:D ale nevadi... vyjadrim sa jasne a strucne... dufam, ze mam miestenku vpredu a je to na cely zivot :)
Tak tak...
Kozmicka Anetka, 5. 10. 2008 22:10