Nemenna
Ked bola mala vyrastal v dobrych pomeroch ... ked mala 2 roky adoptovala si ju teta s jej bohatym priatelom a starali sa o nu ako o to najkrajsie a najlepsie dieta na svete. Volala sa Anet. Dva krat do tyzdna chodila do hudobnej skoly na hodiny klavira a raz do mesiaca pozret jej skutocnych rodicov. Vzdy po hodine klavira si so svojou ucitelkov posedela pri pohariku caju a aj ked mala 4 roky debatovala ako stary dobry priatel. Jedneho dna sa ucitelka rozhodla ze ak vyrastie mala by sa Anet prihlasit na konzervatorium. Tento napad ju pochytil a tak sa do svojich 12 rokov ustavicne pripravovala kadzy dne hrala hodnu chvilu na klaviri. Ked mala 12 rokov naozaj sa jej podarilo sa na skolu dostat a stal sa z nej podstivy studen. Po prvom roku studia zacali prazdniny ... na konci roka ju kazdy ucitel pochvalil za jej genialne vykony pocasa roka ... a tak cela stastna si s tetou uzivali kazdy slnecny den v parku alebo v nejakej malej kaviernicke ktorymi bol Pariz prehusteny. No potom prisla zima a zacala vojna ... Bohaty priatel odisiel a nechal tete dost penazi na prezitie no teta ochorela a peniaze sa zacali cim dalej rychlejsie minat ... v polke zimy teta vedela ze o chvilu zomrie a tak povedala jej skutocnym rodicom co sa deje a ze sa bude musiet vratit k nim. A tak jeden den po skole prisiel Anet cakat oco pred skolu a spolu isli domov. Povedal jej ze teta odisla na dlhu dobu prec niekam do inej krajiny. Anet bola strasne smutna a kazdy vecer si spominala na krasne momenty ktore s tetou prezila. Teraz doma to bolo uplne ine ... ked sa otec dozvedel od ucitelov o jej ohromnom talente zacal ju do hrania vsemozne nutit a to skoncilo tak ze po 2 rokoch sa jej genialita vytratila. Ked vyrastla a mala 23 rokov byvala uz sama v malom podkrovnom byte v Parizi. Jej zivotny sen stat slavnou umelkynou sa vytratil. Kazdy den zivorila ucila deti hrat na klaviri a obcasa predala nejaku svoju piesen. No cele dni travila vonku ... nedokazala sediet sama v byt so svojou samotou ... sice mala kocura ktoreho jedno poobedie nasla a zobral domov ale ten jej nedokazal poskytnut to co potrebolovala.
Citila sa strasne osamote a tato jej samota trvala asi dva ci tri roky ... Seina bola pre nu asi najvacsiou utechov ... vzdy v lete a na jar si sadla do nejakeho tichucekho parku a pocuvala tichu melodiu co jej hrala v hlave alebo si len vsimala zivot naookolo seba. Jedneho dna ked takto sedela pri rieke zastavil sa pri nej chlapec predavajuci noviny ... opyal sa ci nechce kupit si noviny no ona len so smutnym pohladom odmietla ... prisadol si k nej a opytal sa co jej je ... vycitil jej samotu kedze on sam bol tak osamely ... po chvilke sa z nich stali priatelia a stretavali sa kadzy den ... zdoverovali sa medzi sebou o vsetkom o vsetkych utrpach a o vsetkych momentoch ktore prezili. Okrem toho ze predaval noviny pracoval v malom peknom knihkupectve a byval kusok od nej. Raz vecer ked sedela doma a pracovala na prepise piesne pre kvarteto sa talo to na co dlho cakla. Ozvala sa jej v hlave ta melodia. Melodia co ju uz tak dlho sprvadzala ale nidky nedoznela cela ... zas sa po kuzku ukazovala a potom sa ozvala cela a do pamate sa zaryla a ostla tam ... ryhclo zhrabala notovy papier a celu ju zapisala ... pisala a pisala a presla aj cela noc. Ked skoncila bolo uz nad ranom. Ked dopisala necitala sa unavena ale aj tak si lahla. Ked sa zobudila utekala hned za svoji byvalim ucitelom a tomu zahrala piesen ktoru v noci zlozila. Bol nadseny a hned jej aj slubil ze notovy prepis zanesie do hudobnej akademie a ked sa podari bude mat velky koncert. Ked prisla naspat do svojho maleho podkrovneho bytiku spomenula si na chlapca predavaca novin ... ted uz na jej nalepsieho priatela ... sadla si za klavir a zacala si hrat svoju piesen vtedy sa stala dalsia vec ... uvedomila si ze to co k nemu citi nie je len priatelstvo ale uz aj nieco viac ... ale nechapala preco sa boji mu to povedat ... bol to divny pocit ... cele tie roky sa citila tak osamela teraz ked ho spoznala sa to zlepsilo a ked zistila ze ho lubi bala sa to povedat ... nechapala tomu a bala sa toho. O par dni sa u nej statvil byvali ucitel a povedal jej ze akademia bola ocarena jej skladbou a ze ak chce usporiadaju jej orchestralny koncert na konci roka. Samozrejme suhlasial a po jeho odchode cela vytesena zase sadla za klavir a napisala dalsiu skladbu. Cela bola v najblizsich tyzdnoch ponorena v praci az poamly zabudla na lasku iba vecer ked si sla lahut do postele bola smutna. Rozhodla sa ze ked bude najbliszei mat kusok casu skoci za nim nech ho aspon uvidi aj ked nevedal co povie kedze uz pri poslednych stretnutiach bola nejaka ostychava. Ked prisla do knihkupecta povedal jej majitel ze chlapec tam uz nerobi ze sa odstahoval nevedno kam. Zase ostla sama
Komentáře
Přehled komentářů
a podla mna sa celkom opati povedat co citime :) su iba dve moznosti...bud to vyjde podla tvojich predstav alebo sa to pokasle
preto suhlasim s Tchajkowskym :)
lebo potom si mozes donekonecna vycitat ze si nic nepodnikla...
Druha strana mince (ropoltenost)
Tchajkowsky, 30. 12. 2008 23:48ja som zase pocul niekde, a tym sa snazim riadit: Asi aj ta najvacsia chyba je lepsia, ako nič neurobit...:D
oplati sa?
mačka, 27. 12. 2008 23:37nie vzdy sa oplati povedat,co citime,lebo sa tym da pokazit to,co milujeme..to raz niekto povedal a ja s tym suhlasim
zeby?
macko, 31. 1. 2009 12:40