Bolo to davno, ked mala zoo len dve klietky a tri stromy...pes Dingo necestoval tak casto do Afriky a travil so mnou viac casu. Ale o nom tu teraz nechcem pisat :D spominam ho preto, lebo prave od neho som sa o zoo a o spravcovi (o ktorych by toto malo byt) prvy krat dozvedela. Stale hovoril ako bol so spravcom tam a hentam a cherry vecery, rizling a co ja viem co este. Kedze patrim do generacie, ktorou hybe alkohol a tabak :D zdalo sa mi to zaujimave, mozno magicke a farebne, tak som sa rozhodla, ze chcem spravcu spoznat aj ja...a tak mi ho pes Dingo ukazal...cakala som nieco ako leva, krala lesa :D alebo nieco podobne...toto zvieratko vsak bolo jedine svojho druhu...preco? Lebo ziadne ine nemalo modre topanky :D Od tohto dna som coraz viac zacala navstevovat zoo, a stretavat spravcu...napriklad v skolskej jedalni :D alebo aj za nou :D Ked sa povie Velko (tak sa nas spravca vola :D ) vybavi sa mi cherry poobedie pri zdravotnej skole, vecerne alkoholove opojenia, nespocetne synchra alebo domcek, v ktorom sme sa cez volne, ci menej volne hodiny a prestavky stretavali na cherry seansy ]:-) Potom ho zacali okupovat socky a ich smrad, a teraz uz vlastne bohuzial vobec neexistuje...Prisla vsak zima, zvieratkam narastol zimusny kozuch :D a ja som zrazu mala k spravcovi blizsie ako kedykolvek predtym...a potom :D. Za ten cas co som s nim stravila som ho stihla ako tak spoznat...jeho svet ma stale fascinoval, no ked som ho ako mlady svist chcela skumat, narazila som na vysoke mury obrastene machom....ale iba zo severu :D z juhu su dive ruze :D a muskaty :D...Velko mi vsak otvoril branu (ako spravna umelkyna som spozorovala goticky styl s jemnymi znakmi renesancie), pozval ma na caj...alebo na pivo uz si nepamatam, a previedol ma svojim svetom...kracali sme zahradami, v ktorych rastli vysoke kvety, poletovali motyle, zurcala bystrinka a teple slnecne luce zohrievali zem pokrytu makkou travou...zaviedol ma vsak i do zahrad, v ktorych sme sa museli brodit bahnom a studenymi mociarmi, na ktorych brehy som nedovidela. Nakoniec sme vsak prisli do jeho milovanej zoo...sadli sme si na drevenu lavicku pod velky dub, a on mi rozpraval ako tymito zahradami casto bludi a hlada sam seba...vzdy ho to vraj ale zavedie sem, mezdi zvieratka ktorym dava vsetko zo seba a o ktore sa tak rad stara...dlho sme sa este prechadzali, a ja som si uvedomila, ze aj ked moj obojok lezi niekde na dne popradky :D, stale tu mam svoje miesto. A mozem spravcovi zarucit, ze tu pre neho budem kym ma sam nevyhodi a moju klietku neda do zbernych surovin :) a myslim ze niesom sama...

P.S.: treba to tu vymalovat :D