Out in mountains ...
Jedneho zimneho vecera som sedel v kancli v zoo. Vonku fukal besny vietor a ja som bol ponoreny v myslienkach o mojom zivote. Zavery ku ktorym som dospel ma vobec netesili no ani ma vobec neprekvapovali. Zistil som ze zoo uz nie je tym co byvala a ze moj zivot ostal bez nej prazdny. Necitil som nic ... a tak som sa vybral prec. Odisiel som bez odkazu bez diaru s cislami bez pomyslenia na navrat . Zmizol som daleko do zasnezenych hor do malej chalupky. Zil som tam pokojne. Kazdy den som cital knihy a pocuval hudbu kedze to bolo jedine co naplnalo moje zmysli a co burilo moju fantaziu. Chcel som zabudnut na minulost ale akosik sa to nedalo. Stale som mal jej tvar pred ocami. Po mesiaci som zistil ze som nic nejedol a nepil a tak som sa pokusil vstat a ist do kuchyne. Islo to prilis jednoducho. Nechapal som. Pozrel som sa na kreslo a hop .... moje telo tam ostalo ako prazdna schranka bez posty. Bol som prazdna dusa bludiaca v tomto svete. Pokusal som sa do schranky vratit ale neslo to. A tak som sa rozhodol ze skusim zazit nejake dobrodruzstvo. Kedze som si spomenul ako mi to raz niekto povedal .. ze smrt je len dobrodruzstvo ... nevreil som mu vtedy no teraz je to jasne. A tak som sa rozhodol vratit sa do zoo. Zistit ako to tam funguje bezomna. Prisiel som tam a zas pre moje sklamanie som zistil ze od mojho odchodu sa nic nezmenilo. Zvieratka naprazdno zyvali v klietkach a v kancli bolo prazdno. V celej zoo bolo iba par ludi ktory sa prechadzali hore dolu. Vratil som sa do kanclu ... trvalo to kratko ... nemusel som uz obchadzat cely domcek ... stacilo ist cez stenu. Ostal som tam ... Cakal som cakal som az jedno poobedie tam vtrhly dvaja pracujuci ... Chvilu nadavali na neznesitelnu zimu vonku a pak sa obzerali po mojich veciach. Skonstatovali ze zas som tam nebol ... zalozili ohen v krbe ... uvrarili si caj a pekne si sadli. Pohlad cisto ako v americkych filmoch. Po chvilke padla otazka. A co je so spravcom vlastne ? Nenutena odpoved mi znela dlho v usiach .... asi siel zas niekam prec .. on sa zase vrati ... ved ho poznas .... bolo to ako ked si clovek pribuchne prst do dveri alebo zakopne malickom o postel. Chvilu je praim nemy od bolesti a pak to prestava boliet a jemu sa vracia rec. Ked sa vratila mne rec zacal som kricat a krical a krical som no nimi ani nemyklo ... a kym som sa nenazdal bol som spat v chatke v kresle. Najprv som sa otriasol a povedal si ze to bol fuu nepekny sen ... ale pak som si uvedomil ze nebol az taky nerealny ... mozno naozaj ak by som odisiel by si to nik nevsimol ... ved by som bol zas len prec ... ved ma "pozna" ...
Ahojte decka