Rosa zo slzy a pychy
Les, miesto tisicky stromov ... tisicky jednotlivych originalov ... po pod ne este viac rastlin a krikov a pomedzi ne za dalsie a dalsie kopy zvierat Ked vychadza slnko vsetko toto naraz oziva ... nieco skor nieco neskor ... prve sa prebudia kvety obliate rosou ktoru postupne stracaju ... po nich stromy ktore prebudi lahky letny vanok a nakoniec sa objavia prve srnky pri malom jazierku v strede lesa. Jazierko ustredny bod kazdej party kedze bez tekutej stravy sa ani zvieratka nezaobidu ... A tak sa z tohto jazierka stalo jedno z najnavstevovanejsich miest v tomto malom kusku prirody okolo jazierka na jednej strane cucoriekdy a na druhej mach poprekryvany kuskami kvory na kraji machu bola mala vrbicka ... kazdy ju volal butlava vrba ... malokedy sa stalo ze niekto k nej siel kedze pri jej korenoch rastla nejaka pichlava rastlina ktora kazdeho odplasila ... a v utrobach tejto vrby byvala mala vevericka ... bola fakt mala ... teda menisia ako ostatne a preto ani von moc nevychadzala ... obcas ked vysla a nazbierala si za kopku orechov s dobrou naladou utekala domov ... spokojna so sebou a potesena krasnym uspesnym dnom .. no par krat sa jej stalo ze jak tak sla domov stretla ine vevericky ktore si z nej zacali robit srandu a skoncilo to tak ze sa vykaslala na orechy a usla domov ... smutna tam zas dlhsiu dobu bola a len obcas vysla po orech ... a tym sa uzevrela uplne do seba ... obcas vykukovala z dierky ze co sa deje pri jazierku a nesmelo zavidela inym zvieratkam ze maju tolko priatelov ... ona mala iba jednu fotografiu ... spomienku na rodicov ... no aj ta uz bola znicena slanymi slzami ...
Pred zimou ked opadli na listnatych stromoch aj posledne listy a zozimilo sa ... vybrala sa veverka posledny krat po zasoby ... horko tazko nasla par oriskov a s nimi sa predierala domov pomedzi stovky prvych snehovych vlociek ... no tu ako blesk z neba prisla narazka na nu ... zas ich stretla raz zas potrpi to ponizenie ... povedala si ze no teraz utekat nebude ... nenecha sa tak ponizit ...a tu po narazke na jej osobu narazilo na zem par orechov ... a za nimi doletel odkaz ze tie sa na tu zimu asi hodia ... a tak mala vevericka skromne zasoby na zimu ... snazila sa dobre hospodarit no aj tak jej nevydrzali a posledny zimmny mesiac v noci zamrzla a uz nikdy nevstala ... ked ustupila kusok zima a zacali kvytnut prve snezienky a lietat prvy vtaci ... doletel na okraj butlavej vrby motyl a nasiel tam veverku .. zaniesol tuto smutnu spravu ostatnym veverickam .... tie isli po telo mrtvej veverky ... nasli ju lezat v strede jej malej dutinky s fotkou pritlacenou na hrudi ... potom zistili ze nemala dost orieskov na celu zimu a preto sa asi pocas tej krutej zimy vybrla nejake hladat ...a pri tom sa podchladila a neprezila noc ... vtedy si par z ncih uvedomilo ze kto urobil chybu ... ona nemohla za to ze bola mala ... a ich pycha ju zabila ....
Vevericku nakoniec pochovali do stredu jazera a najprv zakazali inym zvieratkam z jazera pit kedze je tam ona ... no ked videli ako dobehol vysmednuty jezko a chlipal z jazierka vodu pochopili uz 2x ze nemozu nikomu zakazovat z neho pit ... vevericka by chcela aby pili do syta ...
Bororo