Do zoo chodil kazdy den jeden chlapec. Bol tam myslim kazdi den . Vzdy prisiel sadol si niekde v zoo na lavicku a len tak tam sedel ... obzeral si zvieratka naokolo v klietkach  ... rodinky s detmi a niekedy len tak lezal a pozorel sa na oblohu. Cez vikendy prichadzal prvy a odchadzal posledny. Ked som si uvedomil ze je to asi najcastejsi zakaznik zarazilo ma ze ani neviem ako sa vola a ani nic o nom. A tak som si ho pozornejsie vsimal .. cim viac som ho pozoroval tym viac som videl sam seba v nom.

Dlho som zvazoval ze zajdem za nim a zoznamim sa snim ale akosik som na to nikdy nenabral odvahu ... az v ten jeden osudny den ... bol zas vikend nadherny slnecny ... zas prisiel skoro rano a pobral sa uplne na koniec zoo pod vysoky buk kde si rozlozil deku a zacal si nieco citat ... ja som nemal nic moc na praci .. v kancelarii bolo vsetko vybavene a v zoo este nebol skoro nik ... tak si vravim idem za nim a porozpravam sa snim ... Ako som tak knemu siel 2x som sa otocil a rozmyslal ze ci nebudem za predofila alebo co ... ale nakoniec som si povedal ze co uz ... treba skusit tak som prisle k nemu ani sa nepozrel na mna ani nic ... chvilu rozmyslam a nakoniec som sa rozhodol ze si prisadnem ... sadnem si vedla neho a chvilku rozmyslam ako zacat komunikaciu ... pod pojmom chvila si nemyslite nejake 10 min intervaly je to min max 2 ale proste opytal som sa ho ci ma rad zvierata ... ina prikyvol hlavou .. potom som sa ho opytal ze ci sa mu paci u nas v zoo ... zas prikyvol ale vobec sa na mna nepozrel ... uz som fakt stracal nadej ze sa nieco dozviem a tak som sa aspon opytal ako sa vola ... to sa pozrel na mna a chvilu svojim hlbokym pohladom skumal moj asi trochu omraceny vyraz tvare potom si sadol ... kedze dovtedy lezal .. a stale pozeral na mna ... skoncilo to tak ze mi jednoducho odpovedal ze ani on sam ho nevie ... teda jeho meno samozrejme to ma zarazilo ... ako nemoze vediet svoje meno omg ... tak sa ho pytam ze kde ma rodicov ... on vavi ze rodicov nema ... ako ten chlapec reagoval ma kusok poburilo lebo mi to fakt pripominalo seba sameho ... akurat ked som sa rozhol ze mu prezradim co ma k nemu zaviedlo prerusil ma a povedal mi ze nie nie sme rovnaky ... on je on a ja som ja ... on nema rodinu a ja mam ... no tu som ho prerusil ja ... opytal som sa ho ako vie ze mam rodinu ... ( aj ked pravdou je ze moji rodicia a surodenci uz davno neziju ) a on zas ... odpovedal strucne ... ved som ju videl a mozem vidiet kedy chcem ... tu som sa ho pokusil opravit a povedal som mu o tragedii kedy moja rodina zomrela ...  a zas ... pozeral na mna par min a ani sa nepohol .. zacinal som sa citit totalne trapne ... a moj trapny pocit sa prehlbil este viac ked mi povedal ze som slepy .... zvidhol sa a rukami ukazal naokolo seba ... a vravi ... a toto cele to nie je tvoja rodina ?? .. vtedy ma zamrzelo ze ma pravdu ... isto som bol cely cerveny v tvary a vyzeral som zahanbene ... smutne som mu povedal ze ma pravdu a ze som asi egoista ked som na to zabudol ... on prisiel ku mne chytil mi ruku a dal mi do nej jeden kvet pupavy ... pak odisiel a uz nikdy sa nevratil ... vecer ked som odkladal jeho deku nasiel som pod nou kratky odkaz.

"Pupava bez spomienky je ako cierna bodka bez lienky ... "